Na moje počudovanie ma bezplienková komunikačná metóda (BKM) vie stále prekvapiť a moje názory sa v priebehu posledných rokov významne menili.
Je to obsiahla téma, ktorá ma neprestáva baviť, lebo vedzte, že to nie je len o “hovienkach”.
Na začiatku, ako novopečená mamička, som k BKM pristupovala s veľkým odhodlaním a presvedčením, že ide o tú najsprávnejšiu vec na svete. Pri pohľade na dieťa, ktoré sa pučilo v polohe ležmo do plienky, som k jeho rodičom v ten moment prechovávala až opovrhnutie. Dnes to už tak chvalabohu nie je.
Po mojom praktizovaní bezplienkovania u svojich detí (dcérky a synčeka) a po skúsenostiach s mamičkami (aj oteckami a babkami) na kurzoch a vo svojom okolí, som dospela niekedy až k nečakanému poznaniu.
Na Slovensku sa k bezplienkovaniu vraciame s veľkým časovým odstupom, a preto vzniklo, podľa môjho názoru, niečo ako hluché obdobie. Toto obdobie sa vyznačuje rozdelením spoločnosti na dva, nazvime to, „tábory“. Prvý tábor má o BKM, dovolím si tvrdiť, možno až prehnané ilúzie a očakávania. Druhý tábor BKM nedôveruje alebo sa nechce tým zaťažovať alebo o tom ani nikdy nepočul.
Ako vznikajú ilúzie v prvom tábore?
Kedysi u nás bolo bezplienkovanie nevyhnutnosťou, resp. ak mamička nezareagovala včas, tak musela očistiť dieťa, prípadne aj seba, alebo očistiť hlinenú podlahu alebo oprať plienku v studenom potoku. A čo dnes?
Prečo to vôbec chceme robiť dnes? Keď máme jednorazovky alebo práčky? Naše motivácie a očakávania je dôležité mať správne nastavené, lebo inak môžeme byť v určitých situáciách praktizovania BKM sklamaní a frustrovaní.
Ďalšia nevýhoda je, že nežijeme vo viacgeneračných rodinách ako sa žilo kedysi, a tak nezažívame starostlivosť o dieťa na svojich súrodencoch, sesterniciach, bratrancoch, neteriach, synovcoch, susedových deťoch. Musíme si o tom prečítať. A prečítať a zažiť je poriadny rozdiel. Obzvlášť, ak literatúry na túto tému je nedostatok, resp. chýba mi v nej istá dávka triezvosti, uplatniteľnosti v dnešnej spoločnosti. Navyše, po prečítaní takejto knižky môže byť rodič maximálne presvedčený len o tom a ničom inom v strachu, že by inak ublížil dieťaťu. A potom vyjadrenie odbornej verejnosti? Odborná verejnosť túto metódu väčšinou ignoruje, prípadne si ju občas mýli s tzv. skorým vysádzaním na nočník. A tak tu chýba dialóg, pripustenie na oboch stranách, že pravda môže byť niekde uprostred. Potom by sa nám s takýmto uceleným balíčkom poznatkov (doloženým serióznym výskumom) žilo ľahšie.
A keďže na moje kurzy chodí len tá skupina ľudí, ktorá k BKM dôveru má (prípadne si ju chce ešte posilniť), tak sa sústredím na to, aby som ich ilúzii o BKM zbavila a predostrela im realitu (ktorá ale nie je vôbec čierna, ale naopak nekonečne farbistá a naplňujúca) a pomohla im ju zvládať.
Čiže na kurze hovoríme o všetkom – aj o prekážkach a nevýhodách, s ktorými sa s veľkou pravdepodobnosťou stretne každý, aj užitočné a praktické rady ako zvládať rôzne situácie počas dňa doma a na rôznych miestach v našich zemepisných šírkach. Používam slovo hovoríme zámerne, lebo nehovorím len ja, ale spontánne prispievajú aj účastníci kurzu svojimi skúsenosťami, čo si veľmi cením. Preto sa teším na osobné stretnutia a zdieľania na kurze ;-).
Autorka: Ivana Činčárová
